Články o začiatku a prebehu našich vitariánskych životov. Byť vegánom je výhra pre celú spoločnosť. Byť vitariánom, je výhra pre seba samého.

Recepty na chutné, ale hlavne zdravé, raw jedlá i dezerty.

A ukážky toho, ako vyzerá bežný vitariánsky jedálniček ala "high carb - low fat raw vegan".

Cítia rastliny bolesť a ubližujú im vegáni?

MVI_4476.MP4.00_00_11_00.Still003

Vegánom ide o to, aby eliminovali utrpenie zvierat. Preto ich nejeme a nepodporujeme žiadne odvetvie priemyslu, ktoré zvieratá využíva. A naše najlepšie úmysly sa často stretávajú so šialenými proti argumentmi od ľudí, ktorí nimi upokojujú hlavne seba. Vegáni nič nezmenia. Vegánstvo je extrém. Musíme jesť zvieratá aby sa nepremnožili, kvôli bielkovinám, lebo sú chutné.  A niekto úplne seriózne vytiahne argument, že aj rastliny cítia bolesť a vegáni ubližujú rastlinám, preto je ich snaha o zmiernenie utrpenia zbytočná. Mali by sme jesť teda kamene?

Ako na tento argument reagovať a čo vedieť? Pozrite si video: 

Začnem výčitkou, že vegáni jedia rastliny. Naša strava je rastlinného pôvodu, ako sa vraví, ale neznamená to, že jeme stromy, kríky a celé rastliny. Najväčší podiel v našej strave majú rôzne plody, semená, strukoviny až potom korene či celé rastliny, ich listy, klíčky a kvety. Konzumácia plodov rastlín vyhovuje ako rastlinám tak plodožravcom, kedže plodožravce pomáhajú síriť semienka rastlín z plodov ďalej a tým pomáhajú stromom rozmnožovať sa efektívnejšie.  Plody rastlín, ktoré nemajú žiadnu  nervovú sústavu a nie sú pripojené ani k neurónovej sústave rastliny. Pre to sa môžeme zhodnúť na tom, že keď jete banán alebo jablko, tak plod nič necíti a netrpí. K bolesti sa dostaneme neskôr…

Moja strava je zložená z 80-90% práve z plodov, semien a zvyšok sú listy, korene, klíčky a teda rastliny, ktoré by podľa mnohých ľudí mali cítiť bolesť.  Zloženie mojej stravy si môžeme porovnať so stravou niekoho, kto jedáva všetko a je “všežravec”. Taký jedinec, môže jesť rovnaké množstvo listov, koreňov a rastlín celkovo, ale bude jesť menej plodov či semien. Bude však jesť oveľa viac živočíšnej stravy.

Čo je živočíšna strava?  na to, aby sme mali mäso, mlieko či vajcia musíme chovať zvieratá. A čo je najpodstatnejšie, musíme ich kŕmiť. Zvieratá konzumujú rastlinnú stravu a vodu. Veľa rastlinnej stravy a veľa vody kým ich zabijeme a naporcujeme. Každý kus mäsa má za sebou množstvo rastlín, ktoré zviera živili a spravili z neho dospelého svalnatého jedinca. Získať kus mäsa je preto náročnejšie na spotrebu energie a zdrojov, ako zjesť priamo tieto zdroje bez toho aby sme ich menili na kalórie v mäse. A tento mechanizmus by sme mali chápať.

Kvôli tomu, aby sme vypestovali dosť  jedla pre zvieratá a aby sme mali zvieratá vôbec kde pásť, musíme premieňať dažďové pralesy na polia a pasienky. To je dôvod, pre ktorý veľa ľudí bojkotuje palmový olej. Ale chod dobytka zničí oveľa viac lesov ako pestovanie palmového oleja.  Asi polovica z úrody, ktorú človek vypestuje, končí ako strava pre zvieratá. Kŕmime asi 60 miliárd zvierat ročne, ktoré spotrebujú obrovské množstvá rastlinnej stravy a pritom máme na svete aj ľudí, ktorí nemajú čo jesť a hľadáme chyby  v tom, že vegáni jedia rastlinnú stravu.

Preto ak niekoho trápia rastliny, nepodporuje ničenie pralesov kvôli mäsu. Tým, že človek neje mäso, zachráni viac rastlín a prírody, ako niekto, kto si dá rezeň a odmietne mrkvu, lebo trpela…

A teraz k rastlinám samotným. Táto debata nie je o tom, či sú rastliny dosť vyspelou formou života, či sú inteligentné, či vnímajú prostredie okolo nich, či môžu cítiť dotyk, reagovať na prostredie… Vieme, že rastliny majú svoj život, svoju inteligenciu, vedia sa brániť, dokonca majú pamäť. K špičkách ich koreňo by mali mať aj riadiace centrum, “mozog”. Nemajú nervový systém ako my, ale majú neurálny systém ktorý prenáša  elektrické, chemické a mechanické vzruchy. Všetko je to úplne iné ako u nás ľudí a funguje to inak, ale podstatné je, že nie sú len pasívnou zeleňou na pozadí nášho života. Sú podstatnou súčasťou sveta. Keď im odtrhneme list alebo konár, zareagujú na to, vyrastie nový list, nový konár. Nastane obnova, ktorá nenastane nikdy u kravy ani sliepky. Ale cítia rastliny bolesť? Trpia, cítia zúfalstvo? 

A aj keď sa internet veľakrát tvári, že vie odpoveď na túto jednoduchú otázku a vidíme články s nadpisom “rasliny cítia bolesť, rastliny počujú keď ich jete…”, alebo vidíme video kde rastlina reaguje na dotyk a to má byť dôkaz o bolesti… V skutočnosti nevieme, čo rastliny cítia. zatiaľ nemôžeme povedať ani že bolesť cítia, ani že ju necítia. 

Bolesť u ľudí  a zvierat má zmysel, lebo nás učí, čo je bezpečné a čo nie je. Sme v pohybe a chceme sa bolesti vyhnúť, prežiť. Rastliny sú ale statické a ich skúsenosť so svetom je iná. Má zmysel aby cítili bolesť? My máme receptory, ktoré reagujú na bolesť, ale niekto sa môže narodiť s genetickou poruchou a žiadnu bolesť nebude cítiť ani keď si ublíži. Pri rastlinách asi nemôžeme predpokladať ani to, že poškodenie musí bolieť. Nemusí.

Môžeme si ale predstaviť, že by sa zistilo, že rastliny bolesť cítia. Vegánstvo by stále bolo najlepšou formou ich ochrany, keďže ako vieme, najviac rastlín by trpelo pri chovaní zvierat kvôli mäsu, mlieku, vajíčkam… Kvôli ľudom, ktorí chcú jesť mäso. Naviac by sme všetci mohli prejsť na frutariánstvo a jesť len plody. To už teraz môže spraviť každý, kto je presvedčený, že rastliny cítia bolesť. Načo čakať!

A ja sa teším na ten moment, keď to, že rastliny cítia bolesť zmení životy všetkých, ktorý teraz jedia mäso aj keď vedia, že zviera bolesť cíti.

Viac k téme a zaujímavé zdroje a články na prečítanie nájdete vo videu a pod videom na našom youtube tu. 

 

 

Nie som dosť surová na 500g surovej brokolice

brokolica

Medzi vegánmi na youtube sa šíri nová výzva. Po banánoch, je na rade brokolica. A bohužiaľ, prišlo aj na mňa. Výzvu nikdy neodmietnem, ani keď z nej nie som nadšená. Aby si ľudia nemysleli, že brokolica je stredom vegánskeho a raw vesmíru, natočila som všetko, čo som jedla okrem brokolice. Pozrite si ako to dopadlo: 

Ak by som mala inú brokolicu, aspoň tú, ktorú väčšinou kupujem, tak by tento challenge s vysokou pravdepodobnosťou dopadol inak. Ale nakupovala som spôsobom: aha, práve som v tomto obchode, kúpim brokolicu na video nech nemusím ísť do extra obchodu. A práve som bola v obchode, kde zelovoc nikdy nenakupujem lebo sa mi tam nikdy nepáči (Pre zvedavých Tesco, tam nič okrem banánov v sekcii ovocie nekupujem). Brokolica ale vyzerala dobre. Chutila však ako plast, chémia a neviem čo, aj po naparení.

Držím palce ostatným, ktorí budú skúšať, čo s nimi spraví brokolica,a by narazili na lepšiu. Našťastie tento deň mamina piekla a varila. takže som hne´d zajedla chuť pikantnej plastovej brokolice niečim príjemnejším.  Vyskúšali sme recept na vločkový koláč, ktorý mamina zmenila tak, aby bol vegánsky a chutil geniálne! :)

 

Vločkový koláč po vegánsky

IMG_4382

V poslednom vlogu ste videli ako mamina pečie “nejaký” super chutný koláč. Nedočkavcom som rýchlo poslala pôvodný recept a teraz vám napíšem, ako sme ho pozmenili, kedže originálny recept na vločkový koláč vegánsky nebol. Pôvodný si môžete prečítať tu.  Mamina naviac ubrala z cukru, lebo pôvodné množstvo sa zdalo prehnané, vymenila múku atď.

Na vegánsky vločkový koláč potrebujete: 

  • 150 g ovsených vločiek
  • 120 g špaldovej múky
  • 100 g kokosového cukru (a ďalšie 2PL naviac do ovocia)
  • 1/2 lyžičky jedlej sódy
  • 1 lyžičku škorice
  • štipku soli
  • 120 g rozpusteného kokosového olela
  • 1 zrelý banán
  • 500 g mrazenej lesnej zmesi
  • 2 PL vody
  • 1 PL citrónovej šťavy

IMG_4371

Najskôr zmiešame ovsené vločky, múku, kokosový cukor (môžete použiť aj trstinový alebo zmes oboch), soľ a škoricu. Potom do suchej zmesi pridáme kokosový olej a banán, ten si môžete rozmixovať alebo ho dobre roztlačte na hladkú kašu. Vznikne nám cesto, ktorým vystelieme našu formu na koláč. Asi tretinu cesta sme odložili ako posýpku.

IMG_20160518_204027

Cesto vo forme pečieme v trúbe predhriatej na 170°C asi 20 minút. Medzi tým si pripravíme ovocnú náplň. Ovocie s citrónovou šťavou, vodou s dvoma lyžičkami cukru uvaríme. Keď zmes začne tuhnúť, tak je pripravená. Necháme ju chladnúť a keď začne zlatnúť naše vločkové cesto, nalejeme ovocie naň. túto časť prípravy si môžete pozrieť v našom videu tu. Vrch zasypeme zostatkom vločkového cesta a pečieme znova asi 20 minút.

Vegánstvo uspelo medzi blogemi v súťaži Bloger Roka 2015

Vďaka vašim hlasom sme sa dostali medzi 7 najlepších blogov o zdravom životnom štýle v súťaži Bloger roka 2015, ktorá oceňovala blogy aktívne počas minulého roka. Ďalej to už bolo na porote. V piatok 13. mája som si šla vypočuť verdikt do Bratislavy. Nerobila som si žiadne nádeje na prvé tri priečky. Bola som rada, že sme vegánstvo dostali do finále a dali mu šancu sa ešte zviditeľniť. Je to vaša zásluha, cením si každý hlas!

Preto som sa rozhodla celý ten moment napätia zdieľať s vami, či už sa umiestnime alebo nie. Celý večer a výsledky si môžete pozrieť v mojom poslednom videu asi od 7:04 minúty:

Večer ubiehal veľmi rýchlo. Na pódiu sa striedali hlavne sponzori a blogeri, ktorí získali prvé miesto mali šancu tiež niečo povedať. Večer moderovala Kristína Farkašová, ktorá niekoľko krát vyvolala záchvat smiechu jej prirodzeným humorom. Niektorí blogeri natočili aj krátke video vizitky, ale keď sa program dostal do sklzu, asi sa museli preskočiť. Čo bola trochu škoda, takto sme sa veľmi málo dozvedeli o ostatných blogeroch, O tých, ktorí video nemali čas natočiť ako ja, sme sa nedozvedeli nič.

Myslela som si, že naša kategória sa bude vyhlasovať ako siedma, ale v programe bola šiesta. To bol prvý moment prekvapenia, vďaka ktorému som preskočila stres a išlo sa hneď na vec. O 3 minúty som už šla pre druhé miesto na pódium. A kedže som nemala šancu poďakovať sa verejne, ďakujem vám všetkým teraz. Moja vďaka patrí každému, kto sa zaujíma o stravu bez mäsa, bez živočíšnych produktov. Verím, že záleží na každom jednom jedle a veľa zmôže každý človek, ktorý čo i len trochu obmedzí mäso.

Veľké objatie posielam vegánom, ktorý to cítia ako ja, majú dosť nespravodlivosti, ničenia našej planéty kvôli zisku a majú milión svojich dôvodov prečo žiť inak. Ďakujeme všetkým našim fanúšikom, táto cena je vaša, je vegánstva a snáď nám prinesie ešte veľa dobrého. Keď budete v Piašťanoch prídete ochutnať z našej výhry, ktorú by mal byť len ma len vegánsky chlieb značky Penam.

bloger roka
Sútaže sa zúčastnilo viac vegánskych blogov, hlavne v kategórií gastro a veľmi by ma potešilo keby niektorý z nich získal ocenenie o rok. Tento rok je tu vegánstvo bez ocenenia. A možno za to môže aj fakt, že blogeri dostávali salámu a mäsové výrobky ako jednu z hlavných cien. Predstavte si tú situáciu! Ja som si to predstavovala a aj sa na tom dobre zabavila.

A keď už sme pri jedle, na event som prišla poriadne najedená z domu, lebo som samozrejme nerátala s tým, že sa na after party najem. Ani po hodinách sa hlad nedostavil. Asi z napätia. Ale bola som rada, keď som našla obložené taniere s ovocím a mohla tak zapadnúť medzi ostatných prežúvajúcich blogerov a pokecať s nimi. Zoznámiť sa. Spriateliť sa. Aj keď z mnohých z nás robí súťaž konkurenciu, čo je nepríjemný pocit, je veľmi príjemné sa spoznať  po ľudskej stránke. Chýbali ste tam už len vy, všetci čitatelia blogov. S vami by to bola veľká oslava.

To by som povedala k časti videa ala Bloger roka :)  Ak ste boli zvedaví na moje odpovede na vaše otázky, ktoré mi kladiete na youtube alebo na mojom asku, vo video som zodpovedala 4 z nich: Kde nakupujem oblečenie – moja obľúbená značka a čo robím s oblečením, ktoré nenosím? Chodím do práce, alebo ma živí youtube? Chosila som s nejakým vegánom alebo je to nemožná úloha? Hádam sa viac s vegánmi ako s mäsožravcami?

Deň po vyhlásení súťaže Bloger roka som zostala v Bratislave kvôli krátkemu foteniu do OK! magazínu , kde sa znova objavím. Fotili sme v starej tržnici a kým som čakala na ľudí z magazínu, prišla za mnou Katka zo Sprout Me. Ak ich nepoznáte, tak ponúkajú rôzne semienka na klíčenie a klíčiace misky. Som rada, že ma spoznala, zastavila a pokecali sme si. Nakoniec som dostala aj darčeky a ochutnala skvelý raw bazový koláčik. A keď už prišlo na fotenie zakecala som sa pri stánku s exotickým ovocím od Kulau.

Tam som aj zabudla, že niečo fotíme lebo sme sa s Marekom bavili o tropickom ovocí a ďalekých krajinách. Dostala som ochutnávku manga z Indie, ktoré som už nemala pár rokov a bolo skvelé, aromatické. Nový kamoši z magazínu si medzitým tiež prišli na svoje pri ochutnávke vín. Teším sa na fotky. Dám vám avízo kedy ich nájdete v magazíne ;) Ak by som mala čas, asi by som pokecala s ďalšími zaujímavými ľudmi z tržnice. Vlak do Piešťan ma už čakal na stanici, tak som musela odísť v tom najlepšom.

Raw Špenátová polievka z MioMatu

MVI_4106.00_01_44_37.Still001

Ako každý rok, zasadili sme do záhrady špenát a práve teraz je čas ho jesť a zamiešať ho do každého receptu a smoothie. Preto sme si vymysleli aj extra špenátovú dávku – raw polievku z nášho MioMatu.

Na polievku potrebujete: 

  • 100g špenátu
  • avokádo
  • polovičku uhorky
  • šťavu z polovice citróna
  • strúčik cesnaku
  • petržlenovu vňať
  • stonkový zeler
  • čierne korenie
  • muškátový oriešok
  • soľ
  • pažítka či listy reďkovky (pridajte zeleň podľa seba)
  • voda

MVI_4106.00_00_27_52.Still001

Pozrite sa ako ju pripravujeme v Miomate:

Postup ako spraviť špenátovú polievku je pri raw jednoduchý. Všetky ingrediencie rozmixujeme, ochutnáme a dochutíme ešte korením. MioMat nám cez raw program všetko spraví aj s ohrevom do 40 stupňov za asi 15 minút. Takže aj keď je chladnejší jarný deň, dávame si príjemne teplú polievku, ktorá ma magicky zelenú farbu!

MVI_4106.00_00_17_21.Still002

 

 

Prečo vegáni nejedia domáce vajíčka

DSC_0166 kopie

Aj vy dostávate často otázku, prečo nechcete jesť vajíčka od domácich sliepok, ktoré žijú šťastný život? Alebo sa pýtate vegánov a neviete pochopiť, prečo nechcú jesť tieto vajíčka a chcete tomu porozumieť? Preto som pre vás pripravila na túto tému video, kde som rozobrala hneď niekoľko dôvodov prečo. Povedať jednoducho, že vegáni vajíčka nechcú jesť veľakrát nestačí.

Pozrite si video a nezabudnite odoberať náš kanál pre ďalšie videá tu.

Začnem mojím obľúbeným eticko-filozofickým aspektom vegánstva, ktorý nemá s ľudskou pohodlnosťou zľutovanie. neprispôsobuje sa nám, ale ukazuje nám chyby v našom vnímaní sveta.

Otázka znie: Prečo má človek právo zjesť vajíčko, ktoré zniesla sliepka? Chyba v našom ponímaní zvierat je, že ich berieme ako naše. Zvieratá nám ale nepatria, aj keď ste si ich kúpili. Stále sú to individuality, ktoré majú vlastný život a rozum. A vegán by mal chápať, , že obchodovanie so zvieratami a ich potomstvom ( či sú to šteniatka, mačiatka alebo kury), privlastňovanie si ich produktov (vajíčka, perie, srsť…), nie je eticky správne.  Správame sa k nim horšie ako k otrokom.

Ani výmenou za často krát chabú starostlivosť, jedlo, ochranu, ktorú im dávame namiesto slobody – v ktorej by sliepky zjedli svoje vlastné vajíčka samé. Sliepky nenesú asi 300 vajíčok ročne lebo ich tak stvorila príroda alebo nejaký boh. my, ľudia, sme ich vyšľachtili tak, aby niesli viac vajíčok ako och telo chcelo a zvládalo. Divoké sliepky v prírode znášajú okolo 10-15 vajíčok ročne. A tieto sliepky by nikdy nezvládli znášať také množstvo ako musia znášať naše vyšľachtené druhy sliepok. S každým vajíčkom sliepka stráca vápnik z kostí a živiny z tela. Ak jej denne vajíčko zoberieme a nenecháme ju ho zjesť, vlastne jej ubližujeme.  prečo často sliepky trpia na zlomeniny ak nemajú v strave vápnik, ktorý im chovatelia nahrádzajú iným spôsobom (alebo nenahrádzajú).

Ak máte sliepky, ktoré sa na svoje vajíčka nevrhnú za pár hodín po znesení, stačí vajíčko puknúť a poškodené vajíčko sliepka zje. Hlavne ak máte sliepky, ktoré sa snažia vajíčka vysedieť, aj keď nie sú oplodnené.

Asi málokto z nás, má doma sliepky zachránené z veľkochovu. Odkiaľ tieto sliepky kupujeme? Väčšinou z veľkých liahní, v ktorých zabíjajú polovicu kuriatok po vyliahnutí. Nepotrebných kohútikov, ktorých nie je možné všetkých predať sa tieto liahne zbavujú. Kúpou sliepok z liahní podporujeme biznis, ktorý sliepkam ubližuje, zabíja kuriatka a prispieva k ničeniu našej planéty množením ďalších a ďalších zvierat… A to len pre naše peniaze, ktoré rozhodli, sliepky musia vyprodukovať dostatok kuriatok a kohútikovia sa zabijú.

Potom je tu faktor chovania týchto kuriatok a sliepok, ktoré si kúpime. Domáce chovy vyzerajú rôzne. Vo videu som vám ukázala ako vyzerá  klietkový chov, ako vyzerá “voľný” chov a ako žijú sliepky u mojich starých rodičov. Starať sa o sliepky nie je také jednoduché ako si ľudia myslia. Sú to inteligentné zvieratá, ktoré majú rady priestor a voľnosť, inak si budú ubližovať navzájom aj v domácom chove. Každý chov vyzerá inak, ale ja som sa veľakrát stretla so zastrihovaním krídel, žiadnou lúkou na prechádzky, žiadnym prašným kúpeľom, utekaním pred ľuďmi… Je to ako chovanie psa v malej ohrade a na reťazi.

A aj keď viem, že moji starí rodičia majú svoje sliepky radi, pestujú ich a rozprávajú sa s nimi, keď sú niektoré nebojácnejšie… Pre mňa to nie sú podmienky s ktorými súhlasím a v ktorých vidím skutočne šťastné sliepky. Mojou hlavnou otázkou pri týchto domácich chovoch je: Čo sa stane so sliepkou, keď prestane znášať vajíčka alebo ochorie? Skončí v polievke, zabijú ju po rokoch znášania vajíčok? Alebo bude môcť dožiť a bude liečená ako domáci miláčik? 

Som si istá, že človek, ktorý nemá cit pre etiku a zvieratá, to nebude chápať. Ale pre mňa je dôležitý vnútorný pocit – môj etický kompas, ktorý mi hovorí, že vajíčko nie je jedlom pre mňa. Že niečo, čo má byť základom pre nový život (slepačia ovulácia) a čo by tu bez zlého ľudského zásahu nebolo, nie je dobrým základom ani doplnkom pre moju stravu. Vajíčko neobsahuje nič, čo by nám nedala rastlinná strava alebo naše telo samotné.

Ak sa stretnete so “svedectvom” od bývalého vegána, ktorý robil stravu kvôli svojmu zdraviu a ktorý vyhlasuje, že musel zaradiť opäť vajíčka alebo ryby, lebo sa cítil zle na rastlinnej strave… Uvedomte si, že každý jeme inak. Niekto lepšie a niekto horšie. A to platí aj na vegánstvo. Ak človek zanedbáva svoju stravu a jedáva jej málo, získa aj málo energie a málo živín. To je častá chyba, ktorú ľudia dobehnú tým, že zaradia nejaký živočíšny produkt, ktorý im dodá viac kalórií a živín, lebo si vegánsku stravu nevyskladali dosť dobre.

Ako som sa stala unaveným vegánom bez života

Posledná príhoda o tom, ako som vypila mlieko sa vám páčila, preto som vytiahla ďalšiu vegánsku príhodu o tom, ako ma v Indii považovali za unavenú vegánku, ktorá bude mať zdravotné problémy, nedostatok bielkovín… To všetko v práci, kde som práve fotila prílohu do magazínu Vogue.

Ryžová kaša

IMG_3711

Na raňajky nemusíte mať len ovsenú kašu. My sme skúsili kašu z ryže a pohanky. A nemali sme ju na raňajky ale na večeru.

Na ryžovú kašu potrebujete:

  • 120g ryže
  • 100g pohanky
  • 30g kokosu
  • asi 700ml vody
  • škoricu
  • čerstvé alebo mrazené ovocie
  • kakao
  • sladidlo (datľový sirup, agáve, javorový sirup…)

Pozrite si kašu naživo:

Ryžu a pohanku premyjeme a necháme odkvapkať. Spolu s kokosom a vodou ich uvaríme do mäkka a rozpučíme (rozmixujeme), v našom prípade v MioMate, ktorý vyriešil za nás všetku prácu. Po tom kašu necháme trochu odstáť aby sa voda vpila do ryže.

Kaša samotná nemá žiadnu výraznú chuť, preto je na nás dochutiť ju. Tentokrát sme ju pripravili na spôsob krupicovej kaše – posypať škoricou, kakaom, agáve sirupom. Ako bonus maliny a mrazené bobule, ktorú teplú kašu schladia. Kašu si môžete pripraviť aj do pohára, keď budete vrstviť ovocie a dochucovadlá s ryžovou kašou, aby ste ju mali všade ochutenú. Ryžová kaša s ovocím a škoricou je skvelá! Nám z MioMatu vyšli dve veľké porcie. Ak chcete, môžete pridať už počas varenia kakao a spraviť si ju na čokoládovo :)

Ako jesť a cestovať: Raw a vegánske tipy

11156190_816442418404163_4599591350839638641_nces
Ako vitarián a vegán som absolvovala dlhé aj krátke cesty po celom svete od Mexika po Japonsko a viem, že cestovanie si už navždy bude vyžadovať okrem balenia oblečenia aj balenie jedla na cestu. Kto nie je pripravený, bude často hladný. A úprimne povedané, pripraviť si na cestu jedlo do lietadla či vlaku, nie je nič náročné, čo by malo kohokoľvek obmedzovať a vytvárať výhovorku, prečo zjesť  kus zvieraťa.

Viackrát som do lietadla nasadala a v ruksaku som mala kilo pomarančov, kilo jabĺk a trs banánov. Ideál pre vitariána a na krátke vzdialenosti. Ak máte nosiť ruksak na chrbáte 5 hodín a trápiť sa aj s ďalšou batožinou, váš chrbát vám to riadne vráti. Mňa vždy rozbolí hlava ešte predtým ako mi stuhnú ramená. Ale už som to veľakrát zvládla. Zabaliť si ovocie odporúčam každému, ale rozmyslite si to s banánmi a mäkkým ovocím, ktoré sa vám roztlačí. 

Jednozrnkové raw placky na cestu alebo na pizzu:

Moje tipy, čo si zbaliť pre raw vegána: 

  • jablká, citrusy, hrozno, hrušky nashi
  • sušené datle, figy, hrozienka, jablká atď.
  • energy tyčinky (pripravte si aj domáce)
  • klíčky hrášku, fazuliek, pohanky atď. (tie si treba predpripraviť pár dní pred cestou)
  • čerstvú šťavu (vypiť ako prvé jedlo na ceste)
  • sušené krekre alebo raw chlebíky (napríklad z jednozrnky)
  • slnečnicové semienka, oriešky (keď ide do tuhého tak tuky naozaj zachránia)

Vegáni to majú s prípravou o niečo ľahšie, nemusia  si dopredu sušiť a klíčiť, stačí namiesto toho narýchlo schmatnúť  nejaký vegánsky chlieb, rastlinnú nátierku, spraviť si hummus, ryžové chlebíčky alebo si pripraviť aj pekne jedlo do dózy, ktoré treba dojesť z domu. Pre mňa sú stále top veci sušené ovocie, energy tyčinky a šťavy.

Takto som nedávno cestovala na Liptov vlakom:

V lietadle:

Ak cestujete na druhý koniec sveta, máte zbalené svoje jedlo na 24 hodín, ktoré strávite striedavo na letisku a vo vzduchu, nezabudite si do lietadla objednať špeciálne jedlo. Krátke lety neponúkajú veľké možnosti občerstvenia, ale pri dlhých máte plný nárok na plnohodnotné vegánske alebo raw jedlo. Áno, letecké spoločnosti vám už dajú aj raw jedlo. Síce v podobe jablka, zeleninového šalátu a ovocného šalátu- nie je to žiadny raw gurment – ale je to občerstvenie.

Stačí aspoň  deň pred odletom nahlásiť leteckej spoločnosti, že chcete špeciálne jedlo a bude o vás postarané. Vegánske jedlá mi často závideli aj spolusediaci v lietadle, lebo boli kreatívnejšie ako ryža a kura. Dokonca aj s koláčikom a agarovým želé s ovocím… Na letiskách mi vždy dovolili zobrať si do lietadla ovocie aj jedlo. Jeden krát ma prehľadávali kvôli podozrivým datliam, čili papričkám a listom kaktusu, ale aj s tým ma nechali nasadnuť. Pre istotu si ale preverte, ktoré exotické ovocie si môžete brat na palubu, hlavne ak sa vraciate z dovolenky a chcete si doniesť durian… Čo je veľmi zlý nápad :)

Ako nebyť hladný po prílete? 

Moje prvé kroky po dolete vedú do obchodu a na trh. Nakupujem ovocie ktoré väčšinou potrebuje 3-4 dni dozrieť. V trópoch nie vždy, ale ak cestujete po Európe tak rátajte s tým, že nebudete mať hneď dozreté ovocie a zbalte si viac jedla z domu na prvý deň, kým niečo nevymyslíte.

Keď som šla len na dve noci na Liptov, tak som ovocie vypustila, lebo banány by ani nedozreli a chcela som ukázať naozaj podmienky bez veľkých možností stravovania sa. Ale ako vegán som mala výhodu, mohla som variť. Ak môžete bývať tak, aby ste si varilim, tak varte! :) Naše ubytovanie v Ski & Sun bolo skvelé, kuchyňa zariadená a iné výhody ani nespomínam. Ak varíte ušetríte. Ak si donesiete nejaké jedlo z domu, tak v zahraničí ušetríte ešte viac.

Víkend sa ale dal prežiť aj bez varenia, sledujte:

Vegánske veci, ktoré sa zídu v zahraničí ak nechcete hneď nakupovať:

  • sušienky, krekre, chlieb,kukuričné placky atď.
  • cestoviny (kukuričné si veru balím)
  • kuskus alebo buglur
  • konzervované alebo sušené strukoviny a zeleninu, rajčiny
  • ovsenné vločky
  • ovocné pyré
  • korenie a dochucovadlá (mám Mobile Foodie Survival Kit na korenia, zíde sa)

V Japonsku som bola dva týždne na typickej dovolenke, kde som bývala v miniatúrnej hotelovej izbe a u domácich cez airbnb. Nevarila som nič, nebolo kde. Našťastie v japonsku sa dala kúpiť všade uvarená ryža a zeleninové prílohy, banány som tiež našla za prijateľnú cenu, sem tam dom si pripatila za mango a melón. jedla som ale denne vonku. Hľadala som vždy sushi reštaurácie, kde nie je problém dať si skvelé vegánske sushi. Jesť vonku nebolo lacné, ale dovolenka je raz ročne, takže ma to nezrujnovalo. Navštívila som 5 originálnych vegánskych reštaurácií, ktoré som vždy našla cez happycow.net a ich aplikáciu do mobilov. Happycow funguje v každom štáte a meste kde sú nejaké vegánske podniky, takže odporúčam každému pri ceste kamkoľvek. nájdete takto aj všetky raw reštiky a kaviarne.

V Mexiku alebo lacnejších Ázijských krajinách nepreskočte trhy na ulici, kde nakúpite potraviny lacnejšie ako v supermarketoch. Budte vynaliezaví, pýtajte sa, hľadajte a skúšajte. Každá cesta a každá krajiná sa dá zvládnuť.

Rebarborová Bublanina|Vegan

IMG_3796

V záhrade nám rastie rebarbora dlhšie ako siaha moja pamäť. Vždy tam bola a vždy sme okusovali jej kyslé stonky predtým, ako z nich mamina spravila koláč. Nič sa na to nezmenilo doteraz. Rebarbora začala vo veľkom rásť aby skončila v tradičnej bublanine z netradičných ingrediencií :)

Na bublaninu budete potrebovať:

– cca 400g rebarbory
– 3 hrnčeky špaldovej múky
– 350 ml špaldového mlieka
– 1 hrnček trstinového cukru (alebo kokosového cukru, nerafinované verzie)
– 100 ml slnečnicového oleja
– prášok do pečiva
– 3 ČL jablčného octu
– 1 ČL  soli
– kokos
– vanilkový lusk
– čerešňový džem

Očistíme si domácu rebarboru a nakrájeme ju na kúsky aby bola pripravená na použitie. Do rastlinného mlieka pridáme jablčný ocot a necháme mlieko aspoň minútu “kysnúť”. Medzitým v miske zmiešame špaldovú múku, cukor, soľ, jeden prášok do pečiva a ak máte, pridajte aj vnútro vanilkového lusku. U nás ho dávame všade! Do zmiešanej zmesi pridáme špaldové mlieko a zamiešame. Potom pridáme aj rastlinný olej, použili sme slnečnicový, a opäť zamiešame. Takto nám vznikne naše cesto na bublaninu.

IMG_3797

To si vylejeme na plech s papierom na pečenie a navrch poukladáme alebo len rozhádžeme kúsky očistenej rebarbory. Takto dáme bublaninu piecť do trúby, rozohriatej asi na 180 stupňov a pečieme asi 25 minút. Po dopečení a miernom vychladnutí sme si vrch bublaniny potreli čerešnovým džemom a zľahka posypali kokosom.

IMG_3784

Zaručujeme veľký pôžitok, šťavnatosť a bublaninu, ktorú nikto nerozozná od originálu. Naši chalani zase raz nevedia, že jedia koláč bez mlieka či vajíčok a rýchlo mizne z plechu. Ak nemáte práve rebarboru, použite akékoľvek ovocie :)

Follow

Get every new post on this blog delivered to your Inbox.

Join other followers:

Warning: Parameter 1 to W3_Plugin_TotalCache::ob_callback() expected to be a reference, value given in /www/htdocs/33273/html/recepty/wp-includes/functions.php on line 3549